Vývoj tenisových rakiet je plný zaujímavostí. V článku sa dozvieš, ako sme sa dostali od pálky k modernej rakete.
História
Je známe, že tenis sa vyvinul z odrážacej hry hranej holou dlaňou, z ktorej ale u hráčov
vznikali rôzne zranenia, preto najskôr začali na dlane používať rôzne kožené a látkové omotávky, potom rukavice a neskôr sa začali vyrábať predchodkyne rakiet – pálky.
V 14. storočí začali hráči používať to, čo by sme už mohli nazvať raketa. Dovtedy sa používali len pálky, progres nastal práve v tomto storočí pravdepodobne v Taliansku, kde sa do dreveného rámu začali viazať šnúry z čriev zvierat. V roku 1675 nastala inovácia pri výrobe, a to spraviť otvory v ráme rakety, aby sa struny mohli viesť práve cez tieto otvory a rúčku rakety obaliť kožou. V tomto období raketa mala tvar slzy, teda bola podobná squashovej rakete, s tou výnimkou, že sa hralo cez sieť a nie o stenu. Hlava rakety postupne rástla, ale tvar nebol taký oválny.
19. storočie
Najpodstatnejšie zmeny zaznamenávame v 90-tych rokoch 19. storočia, teda ešte v ére drevenej rakety. Rakety sa vyrábali väčšinou z buka, duba alebo jaseňa. Skladala sa ručne, keďže sa v tej dobe ešte lepidlá nepoužívali. Takisto sa aj vypletala ručne z čriev ovce. Vážila približne 380 gramov a merala skoro 70 cm.
20. storočie
V 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia sa začalo používať na výrobu rakiet aj lepidlo, jej hmotnosť sa znížila na 350 gramov. V 40-tych rokoch sa začali opäť vyrábať ťažšie rakety s modernejším pretiahnutejším dizajnom. 50-te až 70-te roky zvyšujú hmotnosť rakety už na 390 gramov, do výroby sa začínajú používať aj umelé pláty a rakety sú pružnejšie. 70-te až 80-te roky, rakety sú špecifické oceľovými rámami, no napriek tomu pružnými. Vážili približne 360 gramov a hral s ňou napríklad Jimmy Connors.
Vyrábajú sa aj drevené rakety kombinované s grafitovým jadrom. Kovové rakety sa netešili dlho na výslní, vytlačili ich nové, ľahšie materiály – grafit, fiberglass, titan a ďalšie kompozitné materiály, ktoré spustili „technologickú revolúciu“. Zaujímavosťou boli dvojstrunové – tzv. „špagety“-rakety. Išlo o vypletaciu techniku, kde medzi dva rady dlhých strún boli vpletené krátke struny, našponované pomocou rybárskeho vlasca. Hoci boli rakety vypletené na nízke napätie, vytvárali tzv. trampolínový efekt, kde let lopty takto vypletenou raketou bol bežný, no odskok nevyspytateľný a nebolo možné ho odhadnúť. Od 80-tych rokov sa vyrábajú rakety s grafitovým rámom, ich hmotnosť je okolo 325 gramov, takáto raketa už umožňuje dlhšiu dráhu rotácie. Od roku 1997 do platnosti vstupujú pravidlá pre profesionálnych tenistov, kde je určené, že:
• šírka rámu nesmie presiahnuť 12,5 palca (31,75 cm),
• dĺžka rakety nesmie presiahnuť 29 palcov (73,66 cm),
• plocha výpletu nesmie presiahnuť 1505 palcov (39,37 cm) celkovej dĺžky a 11,5 palcov (29,21 cm) celkovej šírky.
21. storočie
Rámy rakiet z grafitu sa používajú dodnes, no v rôznych prevedeniach, veľkostiach, pomeroch zlúčenín, hmotnostiach, rôznych tvaroch. Sú vyrábané tak, aby zaistili rôzne herné vlastnosti rakety a vyvíjané tak, aby zabezpečili špeciálne funkcie, napríklad maximálnu tuhosť, absorbovanie nárazov a vibrácií.
Kedysi hráči nemali toľko fyzických možností zahrať taký silný úder so starou, ťažkou, drevenou raketou. Dnešné rakety sú vyrábané tak, aby zabezpečili hráčovi maximálnu kontrolu nad loptou, prihliadajúc na prudkosť úderu. Taktiež s výrobou modrených rakiet sa začal používať nový názov „Sweet Spot“, teda oblasť výpletu, z ktorej sa lopty odrážajú správne a so zrýchlením.